Maťaš Tibor

Viacerí z vás by na moju otázku mohli reagovať, či som prespal dobu však sme všetci v 21. storočí. Áno my sme, ale je tam aj naše školstvo, jeho metódy a spôsoby výchovy a vzdelávania?

Začnime krátkym historickým diskurzom. Rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia vydala 6. decembra 1774 Všeobecný školský poriadok pre Rakúsko a následne sa pokúsila aj o reformu škôl v Uhorsku. 2. augusta 1777 schválila osobitnú štátnu normu: Ratio educationis. Touto časťou reformy poverila svojho syna Jozefa II., ktorý bol skutočným autorom a zavádzateľom reformy do praxe.

Realizácia školskej reformy reagovala na novú ekonomickú situáciu. Štát tak deklaroval záujem, aby všetci jeho obyvatelia dostali aspoň základné vzdelanie. Zložitejšie výrobné postupy vyžadovali takýchto pracovníkov. Základnou myšlienkou bolo, že „Štát nepotrebuje ľudí učených, ale dobrých poddaných“. Táto skutočnosť mu zároveň dávala šancu ideovo pôsobiť na poddaných. Tí mali byť vychovávaní v duchu záujmov panovníckeho domu.  Mária Terézie a Jozefa II. vyhlasovali, že škola je a vždy bude politická záležitosť.

Ďalšiu dôležitú reformu sme dostali do vienka vo februári 1948, kedy vyšiel Zákon o jednotnej škole, ktorý uviedol množstvo obsahových a ideologických zmien v duchu vtedajšej ideológie. Školský systém rozvinutej socialistickej spoločnosti znížil tvorivosť škôl i učiteľov.  Ku každej inovácií sa vyžadoval súhlas ministerstva.

Zmeny v našej spoločnosti po roku 1989 si vyžiadali zmenu dovtedajšieho systému školstva na školstvo obsahovo zamerané na potreby súčasného stavu a aby bolo v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie.

Je to ale v skutočnosti tak. Nie sme ešte vždy v 19.-om storočí, keď štát potreboval obyvateľom s nízkym vzdelaním, nie príliš učených a dobrých poddaných. Nemáte dojem, že vzdelanie podlieha ešte vždy záujmu vládnej vrstvy? Ak to tak vidíte tak má školstvo ešte ďaleko do 21. storočia.

Alebo nadobúdate dojem, že školstvo prechádza množstvom obsahových a ideologických zmien a že je obmedzovaná tvorivosť škôl a učiteľov. Tak sa školstvo nachádza v 20.-om storočí.

„Škola stojí pred základnými problémami modernej spoločnosti: explóziou informácii, požiadavkami búrlivo sa rozvíjajúcej vedy a techniky, vplyvom prostriedkov masovej informácie, urbanizáciou, porušením starých vzorov, problémami anonymity, odcudzenia atď.“ Ak si myslíte, že opisujem súčasný stav školstva tak ste na omyle. Tento text je súčasťou správy Duch školy z roku 1990. Ešte jedna veta z tejto správy: „Za hlavné príčiny neuspokojivého stavu československého školstva považujeme najmä: administratívno-byrokratické a príliš centralizované riadenie školstva; nekompetentné zásahy aparátu KSČ do školstva; nízky podiel štátneho rozpočtu na školstvo; strnulosť jednotlivých typov a stupňov škôl; nedostatky v prijímaní žiakov i učiteľov na školy; zneváženie spoločenského postavenia učiteľa, potláčanie jeho osobnosti; nízku kompetenciu mnohých riadiacich pracovníkov v školstve, ale i niektorých učiteľov; rozmach protekcionárstva, rodinkárstva, korupcie, lajdáctva.“  

Pokiaľ spoznávate stav súčasného školstva v tomto popise, tak 21. storočie je ešte pre naše školstvo vzdialené.

Kedy bude slovenské školstvo v 21. storočí?

Keď predchádzajúce dve vety zo správy z roku 1990 nebudú aktuálne aj v súčasnosti.