Téma pôsobenia štátnej politiky v oblasti školstva aj napriek mnohým zmenám od roku 1989 je naďalej mimoriadne aktuálna. Sľuby zlepšenia stavu, podmienok a priebehu procesov v školstve bolo mnoho, ale akosi sa nenaplnili.
V tomto príspevku by som chcel oboznámiť širokú verejnosť s tromi najvýznamnejšími koncepčnými dokumentmi – Duch školy, Konštantín a Milénium. S ich odkazom a aktuálnosťou pre dnešok a ich dopadom na školský systém. Každý z čitateľov si bude môcť vytvoriť vlastný názor na to, nakoľko boli reformné opatrenia v školskej praxi účinné a nakoľko je úspešná samotná reforma.
Prvým pokusom o sformulovanie nového pohľadu na školstvo, nových všeobecných zásad a postavenie cieľov bol projekt DUCH ŠKOLY. Jeho autormi bola expertná skupina, ktorú zostavil minister školstva. Dokument sa mal teoretickým myslením napojiť na pokrokové európske a celosvetové pedagogické myslenie. Základom tvorby školského systému mali byť princípy demokracie, humanizmu, slobody. Prvýkrát deklaruje myšlienku zriaďovania súkromných a cirkevných škôl popri štátnych.
V tomto koncepčnom materiály sformulovali nové ciele pre demokratický vzdelávací systém – vychovávať, formovať a zámerne rozvíjať:
Z týchto základných cieľov vychádzali úlohy:
Tento materiál bol prvým pokusom pri reforme nášho školstva. Pokúsil sa naznačiť základné myšlienky vyjadrujúce podstatu demokratizácie, modernizácie a v určitom zmysle nového ducha československého školstva. Reformu školstva vo vtedajších dynamicky sa meniacich podmienkach nepripravovali ako niečo konečné, uzavreté. Nadčasovosť dokumentu potvrdzuje aj fakt, že niektoré úlohy sú aktuálne ešte aj dnes. Alebo je to dôsledok nedostatočne realizovanej reformy v školstve? Odpoveď na túto otázku si musí dať každý sám.
V ďalšom pokračovaní tohto príspevku pár vetami rozanalyzujeme ďalší projekt s názvom Konštantín z roku 1994.